Folklórny súbor Rozsutec, ktorý vznikol v roku 1965, sa už dávnejšie zaradil medzi najvýraznejších interpretov slovenského folklóru. Svedčí o tom nielen pravidelná účasť na významných domácich i medzinárodných festivaloch, ale aj viaceré prestížne vyznamenania a ocenenia. Takmer 60-členný kolektív mladých ľudí pracuje v súčasnosti pod taktovkou vedúceho súboru a choreografa Štefana Muchu. Zriaďovateľom súboru je mesto Žilina, prevádzkovateľom Mestské divadlo Žilina.
V bohatom repertoári súboru sú zastúpené prakticky všetky významnejšie folklórne regióny Slovenska – Kysuce, Orava, Liptov, Horehronie, Myjava, Zemplín. Hudobno-tanečná a spevácka interpretácia ľudových tradícií uvedených regiónov je založená na dôkladnej znalosti miestneho zvykoslovia, ktoré je spracované citlivo a so zmyslom pre pôsobivé estetické umocnenie výsledného tvaru.
So súborom je od jeho založenia neodmysliteľne spojená originálna terchovská muzika, spev a tanec. V tomto ohľade prispel Rozsutec výraznou mierou k rozvoju svojráznej hudobnej tradície Jánošíkovho kraja. Aj zásluhou jeho dlhoročnej tvorivej činnosti si terchovská (nebeská) muzika udržala podobu jednej z najarchaickejších ľudových hudieb na Slovensku.
Súbor je pomenovaný podľa najkrajšieho vrchu pohoria Malá Fatra. Spoločne ich spája nielen názov, ale aj vytrvalý záujem ľudí a sila autentického zážitku.
História súboru FS RozsutecObohaťte svoj svadobný deň sebe i svojim hosťom o tradíciu, ktoré nám tu dodnes zachoval náš slovenský národ…
Dojatie, smútok ale i aj vtip a úsmev na tvári - to všetko nájdete v našom programe. Celý program je sprevádzaný hovorovým slovom “starejšieho”. Súčasťou je obraz “odobierky” - tradície, kedy sa mladá nevesta vzdáva svojho zeleného vienka a lúči sa so svojimi rodičmi, domom a svojimi kamarátkami - slobodnými dievkami. Tiež obraz čepčenia, kedy sa vydatej dievke nasadzuje čepiec. Mladému ženíchovi sa odoberá mládenecké pierko a nasadzuje klobúk. Záver patrí spoločnému tancu nevesty a ženícha, ku ktorému sa vždy radi pridajú všetci svadobčania a postupne mladý pár vytancujú.
Bližšie informácie: cepcenie.fsrozsutec@gmail.com
Rozsutec je prioritne predstaviteľom terchovského folklóru. Ponúka preto viacero choreografií z tohto silne folklórne založeného mestečka a to s nezameniteľnou Terchovskou muzičkou a hlasnými vysoko položnými spevmi.
• Mlaď spod Rozsutca (autor Jozef Miho) • Na terchovskom dvore (autor Miroslav Valo) • Na humne (autor Tibor Mahút) • Terchovské špásy (autor Štefan Mucha) • Na salaši (autor Tibor Mahút) • Ucelené pásmo „Čaro Vianoc v Terchovej“ (autori Štefan Mucha a Tibor Mahút) • Ucelené pásmo „Spod Rozsutca“ (autor Štefan Mucha) •
Všetky choreografie sú z oblasti Hornej Oravy, z tzv. Goralskej oblasti a stvárňujú tance a spevy s typickou mužskou dominanciou za sprievodu goralskej muzičky.
• Z gury ja dem (autor Štefan Mucha) • Zbujacky (autor Juraj Kubánka) • Ej tam spod Tater (autor Róbert Vavrek) •
Hlavnou črtou horehronského tanca sú dupáky, teda tanečné motívy, v ktorých tanečníci dupú v rôznych rytmoch a v rôznych priestorových útvaroch (šóroch, kolesách), čo robí tanec pre diváka veľmi zaujímavým. Charakteristickým tanečným útvarom je tzv. “šorový tanec”. Nechýbajú ani typické horehronské viac-hlasné spevy, zladené do osobitnej harmónie spevu, tanca, a hudby.
• Koď prídem ku tebe (autor Štefan Mucha) • Horehronský dupák (autor Tibor Mahút) • Hravé varešky (autor Štefan Mucha) •
• Pijacky (autor Štefan Mucha) • Ta paradna dzivka (autor Štefan Mucha) • Do krutu (autor Štefan Mucha) • Ruža krasna ľeľiova (autor Štefan Mucha) • Verbunk (autor Štefan Mucha) • Na Šarišu vešelo (autor Štefan Mucha) • Bo ja jem ťa Jaňičku rada mala (autor Štefan Mucha) •
• Naučil sa do nas chodit Janíček (autor Štefan Mucha) • Muzikanti, a včil tú moju (autor Štefan Mucha) •
• Andro švetos me džav ,,Do sveta ja idem,,(autor Štefan Mucha ) • Bašav mange bašav (autor Štefan Mucha ) •
Spevácke a hudobné čísla nemalou mierou dotvárajú celkový program súboru. FS Rozsutec® má terchovskú a cimlalovú muziku a spevácku skupinu. Či už samostatne, alebo vo vzájomnej spolupráci ponúkajú divákom programové čísla nielen priamo z Terchovej ale aj z ostatných regiónov Slovenska.
V prípade, že máte záujem o náš program, neváhajte nás kontaktovať na fsrozsutec@gmail.com
Na stránke sa pracuje ....
Knižka, ktorá komplexne mapuje celú 50-ročnú históriu FS Rozsutec®, plná fotiek, spomienok a mnoho ďalšieho...
■ ■ ■
Aká by to bola tradícia, keby sa nedodržiavala? V tomto prípade určite tradícia tradíciou je, pretože Rozsutec sa už niekoľko desaťročí snaží o to, aby hudba a spev zo svojho repertoáru neostali znieť iba na pódiách. Približne každých 5 rokov súbor ponúka svojim fanúšikom a ľuďom, ktorí milujú ľudovú hudbu CD, kde je výber toho najlepšieho, čo Rozsutec za posledné obdobie vyprodukoval.
Príprava a hudobná réžia pripadla dlhoročnému členovi a primášovi ľudovej hudby Jánovi Rybárovi. Na hudobnej úprave piesní sa okrem Jána Rybára podieľali aj Stanislav Palúch, Ján Majurník, Šimon Cingel a František Bačinský. Pieseň z obce Dohňany priniesla huslistka Júlia Mušáková. CD bolo pripravené pri príležitosti 50. výročia založenia súboru, ktoré sa konalo v roku 2015. Vzhľadom k tomu, že samotný program bol zostavený len z nových tanečných a hudobných čísiel, jeho náročná príprava posunula vydávanie nového CD o rok, no fanúšikovia Rozsutca sa dočkali.
Bližšie informácie o našich produktoch na fsrozsutec@gmail.com
01.01.1970 01:00:00
dní
hodín
minút
sekúnd
V roku 2015 si Folklórny súbor Rozsutec pripomenul už 50. výročie svojho založenia. Za ten čas prešiel mnohými personálnymi zmenami vo vedení aj vo všetkých umeleckých zložkách súboru. Zaznamenal mnohé vzostupy, ale aj pády a niekoľkokrát čelil možnému rozpadu. Už od prvého roku svojho fungovania sa vďaka úspechom súbor začlenil medzi výrazných a kvalitných reprezentantov slovenského folklóru. V súčasnosti tvorí kompaktný celok, ktorý spadá do geografického, ale aj kultúrneho územia Horného Považia a je hrdým pokračovateľom folklóru tohto územia a ďalších regiónov.
Aj keď je oficiálny rok vzniku súboru 1965, jeho história siaha pred rok 1964. V tom období pôsobil pri Vysokej škole dopravnej v Žiline súbor Juchajda, ktorý založil František Kříž. Niekoľko mesiacov pôsobili v Dome odborov, kde ich priviedol vtedajší riaditeľ a zároveň korepetítor Juchajdy Mikuláš Jacečko. V roku 1965 oslovili Miroslava Valla, rodáka z Terchovej, či by prebral vedenie tohto malého súboru. Vallo súhlasil a 8. októbra 1965 bol vyhlásený prvý konkurz na rozšírenie radov speváckej, hudobnej a tanečnej zložky Juchajdy. Miroslav Vallo okamžite začal využívať skúsenosti, ktoré nabral ako profesionálny tanečník v SĽUK-u. Prvé vystúpenie súboru sa konalo na silvestrovskom programe v Estrádnej sále DO, kde sa predstavili s prvou choreografiou – Východoslovenský čardáš.
Miroslav Vallo stál vo vedení súboru 10 rokov. Za toto obdobie sa súbor zaradil predovšetkým k najvýraznejším reprezentantom terchovského folklóru. Už od prvého roku pôsobenia mal súbor dve muziky – cimbalovú a terchovskú. Pri jeho začiatkoch stáli výrazné osobnosti terchovského folklóru ako Ján Miho či Milan Chvastek, ktorí dávali súboru ten správny terchovský akcent. Na prvom súborovom sústredení v júni 1966 v Terchovej členovia rozhodli o novom názve súboru, ktorý pomenovali po najkrajšom vrchu v Terchovej – Rozsutec. Najvýraznejšie úspechy sa dostavili už v prvých piatich rokoch existencie súboru. V roku 1966 sa súbor zúčastnil Celoslovenskej súťaže piesní a tancov v kategórii malých tanečných skupín vo Východnej. Rozsutec si odtiaľ okrem iných ocenení odniesol titul laureát, ktorý získal za choreografiu V Terchovej na humne pri muzike od Miroslava Valla. V roku 1969 dostal súbor nového zriaďovateľa, ktorým sa stal Park kultúry a oddychu. Vedenie súboru sa však nezmenilo, a tak v ďalšom roku súbor pracoval na nových choreografiách a číslach, s ktorými sa predstavili opäť na celoštátnej súťaži v obci Hybe. Rozsutec zo súťaže odišiel so štyrmi oceneniami. K nim patril opäť titul laureát, ktorý si vytancovala tanečná zložka s choreografiou Miroslava Valla – Terchová, Terchová.
V roku 1970 si súbor pripomenul prvým slávnostným programom „Horami, dolinami“ 5. výročie od svojho založenia. Do roku 1975, pod vedením Valla, súbor čerpal predovšetkým z folklóru terchovskej doliny, no zaradzoval postupne aj niekoľko tancov z iných regiónov. V roku 1975 sa súbor takmer rozpadol, a tak p. Martoň poveril vedením súboru dovtedajšieho muzikanta súboru Františka Gaža.
Nový vedúci súboru opäť pochádzal z Terchovej, bol vynikajúcim manažérom a taktiež muzikantom. Jeho pôvod opäť určoval folklórnu cestu Rozsutca so zameraním na terchovský folklór. Každý rok súbor absolvoval množstvo domácich aj zahraničných vystúpení, zúčastňoval sa súťaží a budoval si stále miesto medzi významnými slovenskými folklórnymi súbormi. V tomto období v súbore pôsobilo množstvo muzikantov z Moravy, ktorí vytvorili veľmi kvalitnú základňu hudobnej zložky. Druhú aj naďalej tvorila terchovská muzika, ktorú s úspechmi niekoľko rokov viedol primáš František Mucha z Terchovej. V roku 1982 začala v Rozsutci pôsobiť aj ženská terchovská muzika, ktorá bola v tomto zoskupení fenoménom. Významným členom súboru bol umelecký vedúci a choreograf Tibor Hlbočan, ktorý pre tanečnú zložku postavil množstvo úspešných choreografií z rôznych regiónov Slovenska. Pod jeho umeleckou taktovkou sa súbor v roku 1985 predstavil s novým výročným programom, ktorý vznikol k 20. výročiu vzniku súboru. Rozsutec sa v tomto roku prezentoval týmto programom už ako hrdý nositeľ ceny Antonína Zápotockého. Najviac zmien čakalo súbor v roku 1989, kedy zmenil nielen zriaďovateľa, ale aj prevádzkovateľa – Spoločenský pavilón Hliny V. František Gažo zo súboru odišiel a dočasne jeho funkciu prebral dovtedajší tanečník a muzikant Tibor Mahút. Pre súbor začal pracovať aj ako choreograf. Rozsutec sa v tomto období každoročne zúčastňoval celoslovenských prehrávok, ktoré kategorizovali všetky folklórne súbory. Rozsutec si každoročne obhájil kategóriu C.
Dočasnú funkciu vedúceho súboru Tibora Mahúta prebrala v roku 1990 Oľga Baránková, ktorá bola zamestnaná v Mestskom divadle v Žiline. Tibor Mahút prebral funkciu umeleckého vedúceho a vďaka nemu sa súbor predstavil s najúspešnejším zvykoslovným pásom „Terchovská svadba“. Ňou sa súbor prezentoval aj v rámci výročného programu, ktorý bol pripravený z tancov, piesní a hudby už z väčšieho množstva regiónov: Horehronie, Podpoľanie, Orava, Kysuce, Zemplín, a samozrejme početne Terchová. Pod vedením Oľgy Baránkovej a neskôr nového umeleckého vedúceho Vincenta Krkošku, súbor pracuje s mnohými regiónmi. Vedenie pritiahlo do súboru množstvo externých choreografov, profesionálnych hudobníkov a spevákov, pretože im záležalo na autenticite spracovávaného materiálu. Hudobná zložka aj naďalej pracovala v dvoch zložkách a spevácka skupina fungovala pod taktovkou sólistky Heleny Záhradníkovej. Rozsutec nadväzoval družby s viacerými folklórnymi súbormi v zahraničí a v týchto rokoch sa aktívne rozvíjala spolupráca najmä so súborom Željezničar z chorvátskeho mesta Osijek. Súbor bol opakovane pozvaný na medzinárodné folklórne festivaly, najmä vo Francúzsku. Rozsutcu sa v týchto rokoch podarilo nahrať niekoľko hudobných MG aj CD nosičov, zúčastňoval sa na nahrávaní programov v televízii, a aj keď spracovával folklór z rôznych regiónov, naďalej sa považoval za najdôležitejšieho reprezentanta terchovského folklóru. Výročné programy od 25. až po 40. výročie, ktoré sa konalo v roku 2005, sa nieslo v znamení prierezu novej alebo staršej tvorby zo všetkých spracovávaných regiónov spolu s pozvanými hosťami alebo bývalými členmi súboru.
V roku 2010 prizvala Oľga Baránková na tvorbu nového výročného programu choreografa Štefana Muchu, s ktorým súbor už niekoľko rokov spolupracoval. Ten nastavil latku naozaj vysoko. Vďaka jeho skúsenostiam profesionálneho tanečníka, režiséra a choreografa vytvoril pre súbor jedinečný výročný program, ktorý nazval „Rezbárov divotvorný sen“. Program na aký divák nebol zvyknutý, sa stretol s obrovským úspechom. Preklenutie tancov, hudby a spevu s dejom rezbárovho života, s veľkou dávkou divadelnosti a umeleckosti určilo smerovanie súboru aj na nasledujúce roky.
Len polrok po premiére výročného programu k 45. výročiu založenia súboru prišlo k zmene vo vedení súboru. Po 21 rokoch odišla z pozície organizačnej vedúcej Oľga Baránková a z pozície umeleckého vedúceho Vincent Krkoška. Po výročí odišlo viacero kvalitných tanečníkov, oslabená ostala aj muzikantská a spevácka zložka. Dočasne funkciu vedúceho súboru prebral dlhoročný tanečník Miloš Klein. Do pozície umeleckého vedúceho sa po rokoch opäť vrátil Tibor Mahút. V roku 2012 miesto Miloša Kleina zobral dovtedajší externý choreograf súboru Štefan Mucha. Víziou nového vedenia bola inovatívna koncepcia v organizačných, umeleckých, technických aj kvalitatívnych otázkach súboru. Štefan Mucha chcel, aby Rozsutec začal pracovať na poloprofesionálnej úrovni a mal viac samostatných programov. Začal ich sám tvoriť, a tak vznikli samostatné programové celky ako Roztancovaný Rozsutec, Rozsutec spieva, Čaro Vianoc v Terchovej a Fašiangy.
Obzvlášť náročný bol rok 2015, kedy si Rozsutec pripomenul 50. výročie od svojho založenia. Štefan Mucha pripravil najskôr program Rozsutec spieva, v ktorom vystupovali bývalí členovia hudobnej a speváckej zložky súboru z viacerých generácií. V septembri to bol program Roztancovaný Rozsutec, v ktorom sa zas predstavili bývalí tanečníci a tanečníčky od najstaršej generácie až po súčasnú. V novembri Rozsutec prezentoval premiérový program „Ľúbezná krása“, ktorý sa prvýkrát v histórii súboru skladal iba z nových tanečných, hudobných a speváckych čísiel. Program, ktorý súbor verejnosti predstavil počas troch dní, sa dočkal v nasledujúcich mesiacoch viacerých opakovaní a veľkého úspechu.
V súčasnosti súbor naďalej pracuje pod organizačným vedením Štefana Muchu. Vedúcim tanečnej zložky je Peter Brxa, vedúcim ľudovej hudby je Šimon Cingel a vedúcou speváckej skupiny Mária Hrebeňárová. Zriaďovateľom súboru je Mesto Žilina a prevádzkovateľom Mestské divadlo Žilina.
VEDENIE SÚBORU
Miroslav Vallo: 1965 – 1975
František Gažo: 1975 – 1989
Tibor Mahút: 1989 – 1990
Oľga Baránková: 1990 – 2011
Miloš Klein: 2011 – 2012
Štefan Mucha: 2012 – súčasnosť
UMELECKÍ VEDÚCI SÚBORU:
Miroslav Vallo: 1965 – 1975
Jozef Miho: 1975 – 1978
Tibor Hlbočan: 1978 – 1982
Peter Okuliar: 1983 – 1986
Ladislav Gerebenits: 1987 – 1988
Tibor Mahút: 1989 – 1993
Marián Tabaček: 1993 – 1994
Tibor Mahút: 1995 – 2000
Vincent Krkoška: 2000 – 2011
Tibor Mahút: 2011 – 2017
Za 50 rokov existencie súboru sa v ňom vystriedalo množstvo vynikajúcich sólistov a významných osobností. K najúspešnejším speváckym osobnostiam patril Milan Chvastek, Emília Studeníková, Karol Lalinský, Kája Smrekovská, Paulína Opálková, Silvia Tomaščíková, Miloš Klein a Peter Klein. Titul laureát v súťažiach získali: Helena Záhradníková, Vincent Krkoška a Mária Hrebeňárová.
K najvýraznejším muzikantským osobnostiam patrili: František Kříž, Vojtěch Gerla, Ernest Patkolo, Martin Panák, Roman Bienik, Vincent Krkoška, Peter Párničan, František Mucha, Ladislav Hanuliak, Róbert Ragan, Jana Berkyová, Roman Berky, Ondrej Cingel st., Miroslav Pecár, Ján Miho, Dušan Holík a Ján Esterka. Titul laureát získali: Gejza Vőrős, Richard Uškovitš, Miroslav Vallo, Sebastián Romančík, Tibor Mahút, Vincent Krkoška, Jozef Tichý, Miroslav Bízik, Pavol Magát, Ján Rybár, Marián Rybár, Miroslav Holeša a Jaroslav Holeša.
Aj v tanečnej zložke sa vystriedalo veľké množstvo výrazných tanečných osobností. Patrí k nim napr. Ladislav Hanuliak, Vladimír Žilinčík, Kamil Brezáni, Peter Okuliar, Peter Brxa, Rastislav Guláš, Peter Puček, Martin Levko, Michal Lazar, Tibor Kubaľák, Igor Murín, Igor Hruška, Juraj Beniač a Martin Levko. Z tanečníc to boli: Dáša Dubovcová, Oľga Chmelová, Božena Šarišská, Antónia Matavová, Tatiana Árvayová, Dana Mažgútová, Miroslava Kubíková, Eva Babišová, Miroslava Vlkoláčková, Jana Gajdošíková a Jana Mahútová. Titul laureát získali: Dušan Sopúšek, Pavol Rýpal, Pavol Andraško, Anton Marcinek, Terézia Pekárová, Margita Saganová, Mária Vojaská, Melánia Muchová, Karol Vlček, Martin Panák, Pavol Mala, Beáta Šuteková, Jana Gabčíková a Ľubica Pečeňová.
So súborom od začiatku spolupracovalo množstvo významných osobností slovenského folklórneho diania. Stavali choreografie, tvorili hudobné a spevácke čísla. Okrem spomenutých výrazných osobností z radov Rozsutčiarov, to bolo veľa externých spolupracovníkov. Za zmienku v tanečnom umení určite stojí Ján Blaho, Igor Kovačovič, Jozef Kozub, Augustín Nikel, Róbert Vavrek, Oľga Branišová, Jaroslav Moravčík a Juraj Kubánka. Muzikantské a spevácke osobnosti zastupoval Peter Jantoščiak, Ján Majurník, Roman Bienik, či Stanislav Palúch.
V súčasnosti Rozsutec ponúka celú plejádu tanečných, hudobných a speváckych čísiel z celého Slovenska, ktoré interpretuje na vysokej úrovni. Vedenie súboru pracuje s kompromisnou tvorbou – na jednej strane sú tanečné aj hudobné čísla, ktoré sú charakteristické autenticitou alebo z nej primárne vychádzajú. Na druhej strane stojí štylizácia, ktorá dáva tancom aj hudbe úplne iný rozmer. Rozsutec tak vie vystavať program podľa chuti, zaujať umeleckosťou, profesionalitou, humorom, ale aj pokorou, s ktorou reprezentuje každé číslo vychádzajúce z našej famóznej ľudovej kultúry.
PhDr. Júlia Marcinová Knapcová